Púť našej farnosti do Poľska

Vložil Spravca webu, Po, 15/11/2010 - 16:30
Polsko30
Polsko30
Polsko31
Polsko31
Polsko32
Polsko32
Polsko33
Polsko33
Polsko34
Polsko34
Polsko35
Polsko35
Polsko36
Polsko36
Polsko37
Polsko37
Polsko38
Polsko38
Polsko39
Polsko39
Polsko40
Polsko40
Polsko41
Polsko41
Polsko42
Polsko42
Polsko43
Polsko43
Polsko44
Polsko44

V dňoch 27. – 30. augusta 2010 sa vďaka iniciatíve nášho pána dekana vdp. Romana Stachoviča uskutočnila púť z farnosti Skalica do Poľska.
V piatok 27. večer pútnici zo Skalice, Mokrého Hája, Prietržky a Vrádišťa nastúpili do autobusu, aby sa vydali na cestu smerom do Czenstochovej, kam sa nám vďaka spoľahlivej a bezpečnej jazde našich vodičov podarilo v skorých ranných hodinách prísť. Tu sme sa vďaka našej sprievodkyni pani Majke zoznámili s pútnickým areálom, pomodlili sa pred milostivým obrazom Matky Božej, navštívili sme pútnický chrám, rytiersku sálu a kaplnku s vystavenou Najsvätejšou Sviatosťou Oltárnou. Tiež pán dekan v kaplnke Panny Márie Ružencovej odslúžil pre nás sv. omšu, do ktorej sme sa aktívne zapojili. Po sv. omši sme ešte navštívili múzeum, niektorí stihli vyjsť na vežu a spoločne sme sa pod dáždnikmi pomodlili krížovú cestu.
Druhou zastávkou našej pútnickej cesty bol koncentračný tábor v Osvienčime /Auschwitz/, kde počas druhej svetovej vojny zahynulo asi 1 a pol milióna ľudí z rozličných krajín Európy, predovšetkým Židov, Rómov ale i kňazov a obyčajných ľudí. S veľkou bázňou sme kráčali po miestach, kde trpeli mnohí naši spoluobčania len pre svoju národnosť, náboženstvo alebo názor. Spoločne sme sa pomodlili na mieste, kde boli mnohí popravovaní strelou do hlavy. Ticho sme prechádzali barakmi, kde strávili posledné dni svojho života v neľudských podmienkach státisíce obetí, pozerali sme sa na to, čo tu po nich zostalo, videli sme i pece, v ktorých boli spálené ich telesné pozostatky. Navštívili sme i celu hladu, v ktorej okrem mnohých iných zomrel sv. Maximilián Kolbe, kde bola svieca darovaná Jánom Pavlom II. pri jeho návšteve tohto miesta, ktorú zapálil aj Benedikt XVI., keď tento tábor smrti navštívil. Tiež sme navštívili neďaleký tábor Brezinka /Birkenau/, v ktorom takisto v drevených barakoch v neľudských podmienkach dožili mnohé obete svoj život. V autobuse sme sa od pani sprievodkyne ešte dozvedeli viaceré údaje o koncentračných táboroch v Poľsku a od pána dekana porovnanie životnej dráhy sv. Maximliána Kolbeho a Hessa, veliteľa koncentračného tábora Osvienčim.
Večer sme unavení ako správni pútnici prišli do Krakova, kde sme sa na dve noci ubytovali v exercičnom dome sestier z rehole Albertínok. Nedeľné dopoludnie patrilo návšteve chrámu Božieho milosrdenstva v Krakove – Lagiewnikách, kde sme mali slávnostnú sv. omšu v slovenskej kaplnke, mali sme čas na osobnú modlitbu i prehliadku areálu i kaplnky sestier Božieho milosrdenstva, v ktorom pôsobila sestra Faustína Kowalska, i spoločnú modlitbu ruženca Božieho milosrdenstva. Tu sme mali v jedálni pútnického domu aj spoločný obed.
Nedeľné popoludnie patrilo prehliadke pamätihodností mesta Krakov, kde sa na kňazstvo pripravoval, a ako kňaz aj biskup a kardinál pôsobil pápež Ján Pavol II. Začali sme prehliadkou paulínskeho kostola na Skalke, potom pešou prehliadkou centra mesta pod hradom Wawel, návštevou katedrály i jej krýpt s hrobmi poľských panovníkov, prešli sme sa po kráľovskej ceste. V dominikánskom kostole Najsv. Trojice, sme sa spolu s poľskými veriacimi pomodlili slávnostný ruženec a mali sme možnosť uctiť si sv. Hyacinta, ktorý je tam pochovaný. Vďaka pani sprievodkyni sme sa dozvedeli o mnohých historických udalostiach a osobnostiach tohto dlhoročného poľského hlavného mesta. Večer sme spoločne strávili v jedálni exercičného domu pri piesňach, ktoré na gitaru sprevádzal náš pán dekan.
Posledný deň nášho putovania nás sestry Albertínky zoznámili s osobou sv. Alberta, zakladateľa ich rehole a ich pôsobením v službe chudobným a opusteným v Poľsku i v misiách. Potom v kostole sv. Alberta nasledovala sv. omša, počas ktorej nás pán dekan vyzval k nezištnej a obetavej službe všetkým potrebným, podľa príkladu Panny Márie i sv. Alberta.
Po sv. omši sme sa vydali na cestu na Žebrydowskú Kalváriu, poľské pútnické miesto, ktoré veľa krát počas celého svojho života navštevoval aj pápež Ján Pavol II. Tu sme sa spoločne i súkromne pomodlili pred milostivým obrazom Panny Márie, zoznámili sa vďaka makete s celým pútnickým areálom, ktorého prehliadka s modlitbou krížovej cesty by trvala mnoho hodín, mali sme čas na nákup obrázkov a pamiatkových predmetov.
Posledné navštívené miesto počas našej púte boli Wadovice, rodné mesto pápeža Jána Pavla II. Tu pán dekan všetkých pozval na „papezsku kremuvku“, zákusok, ktorý počas gymnaziálnych štúdií mal rád i sv. Otec Ján Pavol II a na ktorý si pri svojej poslednej návšteve rodných Wadovíc aj zaspomínal, i s hríbovou polievkou. Keďže múzeum v rodnom dome bolo v tento deň zatvorené, navštívili sme miestne múzeum, kde sme mali možnosť vidieť viaceré dokumenty a predmety z obdobia, kedy v ňom budúci pápež vyrastal, tiež počuť záznam jeho hlasu i svedectvo o ňom. Vo farskom kostole sme sa spoločne pomodlili Korunku Božieho milosrdenstva, nakúpili pamiatky i niečo pre našich blízkych a vydali sa na cestu do našej farnosti.
Celá púť vďaka pánovi dekanovi sa niesla v pokojnom, povznášajúcom a dôstojnom duchu, všetci sme sa duchovne posilnení a obohatení vo viere, ale aj mnohými poznatkami z histórie i súčasnosti susedného Poľska zdraví vrátili domov, aby sme lepšie pokračovali na ceste k nášmu večnému domovu. Všetky navštívené miesta na nás mocne zapôsobili svojím hlbokým duchovným bohatstvom a posolstvom. Ja som bol najviac oslovený Žebrydovskou Kalváriou, ako je po duchovnej i materiálnej stránke pripravená prijať pútnikov a byť im nápomocná v putovaní na ich životnej ceste. Tiež na mňa zapôsobili prejavy kresťanského života, ktoré sú v Poľsku oveľa silnejšie ako to máme možnosť zakúšať na Slovensku, ktoré som mal možnosť intenzívne cítiť počas celého pobytu, i počet bohoslužieb v každom kostole počas všedných i sviatočných dní i veľký počet ľudí všetkých vekových skupín, osobitne mladých v poľských kostoloch.
V autobuse sme ešte za sprievodu gitary pána dekana zaspievali viaceré piesne, osobitne obľúbenú pieseň sv. Otca Jána Pavla II. Pán zastavil sa na brehu, i pieseň Čierna Madona a v neskorých večerných hodinách sme dorazili do miest, z ktorých sme sa na púť vydali.
Ľ.K.