Púť farnosti Skalica do Turína, La Salette a Arsu

Vložil Spravca webu, Št, 18/11/2010 - 14:55
TU47
TU47
TU48
TU48
TU49
TU49
TU50
TU50
TU51
TU51
TU52
TU52
TU53
TU53
TU54
TU54
TU55
TU55
TU56
TU56
TU57
TU57
TU58
TU58
TU59
TU59
TU60
TU60
TU61
TU61

V dňoch 19. 5. až 22. 5. 2010 sme putovali do Talianska a Francúzska s troma cieľmi: využiť možnosť vidieť Turínske plátno, ktoré býva vystavené každých desať rokov, potom navštíviť mariánske pútne miesto La Salette vo Francúzsku, kde sa zjavila Panna Mária 19. septembra 1846 dvom pastierikom Maximovi a Melánii, a tretím cieľom v rámci Kňazského roka bol Ars, farnosť, v ktorej takmer celý svoj život pôsobil sv. Ján Mária Vianney.
Naša púť začala dňa 19. 5. sv. omšou o 14.00 h. vo Farskom kostole sv. Michala Archanjela, ktorú slúžil pán dekan Roman Stachovič, hlavný organizátor púte. Po sv. omši sme sa vydali na cestu. Tejto púte sa zúčastnil aj skalický rodák, p. farár z Lipovej vdp. Peter Janík s niekoľkými svojimi farníkmi. Sprievodkyňou púte bola pani Majka z Bratislavy, ktorá nás spoľahlivo viedla a svojimi poznatkami obohatila o nové veci a zaujímavosti. Cestou sme ešte zobrali ďalších pútnikov v Mokrom Háji a v Blatnom, a vďaka naším dobrým šoférom sme prešli Rakúsko a ráno 20. 5. sme prišli do talianskeho mesta Turín, známe svojou históriou, sv. Jánom Boscom, ale najmä Turínskym plátnom, ktoré je presvedčivým dôkazom utrpenia Pána Ježiša.
Autobus sme zaparkovali pri Bazilike Panny Márie, Pomocnice kresťanov a vydali sme sa pešo k Turínskej katedrále, kde sa uchováva a kde bolo vystavené Turínske plátno. Vďaka dobrej organizácii sme sa pokojne s miernym čakaním dostali až ku katedrále, kde sme mali najskôr možnosť vidieť krátky dokumentárny film o Turínskom plátne a potom sme už vstúpili do chrámu a po skupinkách sme sa dostali až pred Turínske plátno, kde sme mohli chvíľu zotrvať v modlitbe. Bol to naozaj silný zážitok uvedomiť si, že to veľké utrpenie Pán Ježiš obetoval za nás ako prejav lásky, ktorý si pýta našu odpoveď: Keď toľko trpel Pán Ježiš pre mňa, čo ja urobím pre neho?
Po tomto silnom zážitku sme ešte mali možnosť zotrvať v katedrále v modlitbe a zdiaľky sa pozerať na Turínske plátno a pomodliť sa tiež k blahoslavenému Pier Giorgiovi Frassatimu, ktorého telesné pozostatky sa nachádzajú v katedrále. Potom sme navštívili veľké hlavné námestie mesta Turín, prezreli sme si pamätihodnosti mesta, navštívili sme chrám, v ktorom sa udial Eucharistický zázrak a mali sme prestávku na obed. Poobede sme navštívili mariánsky chrám Panny Márie - Útechy zarmútených, ktorý je zároveň hlavným mariánskym pútnym miestom Turínskej arcidiecézy. Nachádzajú sa v ňom telesné pozostatky sv. Jozefa Cafassa, duchovného vodcu don Bosca. Poslednou zástavkou v Turíne bolo Valdocco, miesto, kde teraz stojí bazilika Panny Márie, Pomocnice kresťanov a kde je veľký saleziánsky areál. Pomodlili sme sa pri telesných pozostatkoch sv. Jána Bosca, sv. Dominika Savia, a sv. Dominiky Mazzarelovej, mali sme spoločnú sv. omšu a potom sme sa vydali na cestu do Francúzska, kde sme neďaleko mesta Grenoble mali nocľah v hoteli Premier Classe.
Ďalší deň našej púte 21. máj sme putovali do La Salette, ktoré sa nachádza v nádhernej prírode v nadmorskej výške asi 1700 m/n. Bol to pre nás zážitok, nakoľko počas cesty autobusom všetko bolo zahalené do hmly. Keď sme prišli na miesto, hmla sa postupne strácala, až napokon sa úplne stratila a nám sa otvorila krásna scenéria prírody, bazilika a veľký areál pútneho miesta. Panna Mária sa na tomto mieste zjavila iba jeden krát dvom pastierikom, ktorým povedala toto posolstvo:
„Priblížte sa, deti moje, nebojte sa, som tu, aby som vám ohlásila dôležité posolstvo. Ak sa môj ľud nebude chcieť podriadiť, budem nútená pustiť rameno môjho Syna. Ono je také mocné a ťažké, že dlhšie ho už nemôžem podopierať. Ó, ako dlho už trpím za vás! Keď chcem, aby vás môj Syn neopustil, musím ho neustále o to prosiť, ale vy si z toho nič nerobíte. Hoci by ste sa akokoľvek modlili, neviem, čo robili, nikdy mi nedokážete vynahradiť moju námahu, ktorú pre vás vynakladám. Dala som vám šesť dní na prácu a siedmy som vyhradila pre seba, ale nechcú mi ho priznať. Toto vlastne robí ťažkým rameno môjho Syna.
Taktiež furmani vo svojich preklínaniach používajú meno môjho Syna. To sú dve veci, ktoré činia tak veľmi ťažkým rameno môjho Syna. Ak vyjde úroda navnivoč, bude to vaša vina. Ukázala som vám to minulý rok na zemiakoch. A predsa ste si z toho nič nerobili. Ba naopak, keď ste našli hnilé zemiaky, kliali ste, používajúc v preklínaniach meno môjho Syna. Budú sa kaziť ďalej a v tomto roku na Božie narodenie nebudú už vôbec.“
„Ak máte obilie, netreba ho zasiať. Všetko, čo zasejete, zožerie chrobač, a čo vzíde, rozsype sa na prach pri mlátení. Nastane veľký hlad. Ešte predtým deti do sedem rokov dostanú triašku a budú zomierať v náručiach tých, ktorí ich držia. Pokáním iných bude hlad. Orechy sa pokazia a hrozno zhnije.“
„Ach, deti moje, treba sa dobre modliť ráno i večer. Ak nemáte čas, pomodlite sa aspoň Otče náš a Zdravas, a ak budete môcť, modlite sa viac. V lete na svätú omšu chodí len niekoľko starých žien. Iní pracujú v nedeľu celé leto. V zime, keď nevedia, čo robiť, idú na svätú omšu jedine preto, aby sa vysmievali z náboženstva. V čase veľkého pôstu chodia k mäsiarovi ako psy.“
Z La Salette sme ďalej putovali do Arsu, kde sme prišli v popoludňajších hodinách. Svätú omšu sme mali pri telesných pozostatkoch sv. Jána Márie Vianneya, potom sme navštívili faru, ktorá sa zachovala a teraz slúži ako múzeum, pozreli sme si dokumentárny film o tomto svätcovi a navštívili sme kaplnku, v ktorej sa uchováva srdce tohto svätca. Večer sme mali v reštaurácii spoločnú francúzsku večeru, kde sme si spolu zaspievali a podelili sme sa so zážitkami. Večer už za tmy sme mali spoločnú krížovú cestu so sviečkami a púť v Arse sme zakončili tichou adoráciou v kaplnke, kde je neustála poklona k Najsvätejšej Sviatosti Oltárnej. Príklad sv. Jána Vianneya nás povzbudil k tomu, aby sme sa vždy dobre spovedali, aby sme vedeli prinášať aj obety za druhých a aby sme nezabúdali na večnosť.
Z Arsu sme sa vydali na spiatočnú cestu domov a v neskorých večerných hodinách dňa 22. mája sme prišli do Skalice. Táto púť bola pre nás obohatením a napriek dlhej ceste a únave, v autobuse bola dobrá nálada, spev a domov sme si priniesli povzbudenia a nové predsavzatia do života.