Čo znamená miništrovať?
Slovo miništrovať pochádza z latinského slova ministrare a znamená slúžiť, posluhovať. Miništrovaním teda rozumieme posluhovať pri Pánovom oltári, slúžiť pri slávení eucharistickej obety, posluhovať pri vysluhovaní sviatostí i pri ostatných liturgických úkonoch a obradoch. Chlapcov, ktorí vykonávajú túto službu, voláme miništranti.
Miništrantská služba je vznešená, posvätná, je to služba rozmnožujúca Božie milosti, služba Pánovi a služba veriacemu ľudu.
Miništrant vykonáva posvätnú službu, ktorá posväcuje jeho i všetkých veriacich. Je po kňazovi najbližšie k samému Ježišovi Kristovi, opravdivo, skutočne a podstatne prítomnému vo Sviatosti oltárnej pod spôsobom chleba a vína.
Toto sa týka aj iných liturgických slávností.
Keď miništrant posluhuje svätej Cirkvi, posluhuje samému Pánu Ježišovi. Miništrovanie je teda služba Ježišovi Kristovi.
Miništrovanie je aj služba veriacemu ľudu. Vieme, že od prvých čias kresťanstva sa veriaci schádzali na lámaní chleba. Vo svätom písme čítame: „Vytrvalo sa zúčastňovali na učení apoštolov a na bratskom spoločenstve, na lámaní chleba a na modlitbách.“ (Sk 2, 42)
Toto robí Cirkev pre spásu celého ľudstva dodnes a bude tak konať stále, lebo Boží Syn sa za nás obetoval na kríži a na pamiatku svojho ukrižovania a zmŕtvychvstania nám zanechal svätú omšu a sviatosti. Na týchto liturgických sláveniach sa zúčastňuje celé spoločenstvo veriacich a každý má svoju úlohu. Všetci však nemôžu prisluhovať kňazovi pri oltári. V mene všetkých veriacich, v mene celého spoločenstva vykonáva túto službu miništrant.
Kedysi miništrovali najschopnejší a najsúcejší mladí muži, ktorých vyberal sám biskup. Títo mladí muži boli rozdelení do štyroch tried – skupín:
Ostiári – vrátnici zvonili, otvárali a zatvárali dvere kostola a predovšetkým dávali pozor, aby ani jeden pohan (neveriaci) nevstúpil do kostola.
Lektori – čitatelia čítali alebo spievali lekcie zo Svätého písma, mohli žehnať chlieb a plodiny.
Exorcisti – zaklínači mohli pri svätom krste a iných sväteniach zaklínať diabla.
Akoliti – vlastní služobníci oltára mohli zapaľovať sviece, nosiť svietniky a prinášať víno a vodu na oltár.
Pred druhým Vatikánskym koncilom tieto tzv. nižšie svätenia dostávali kandidáti na kňazstvo počas teologických štúdií. Dnes tieto služby voláme ministériá a tiež ich dostávajú kandidáti na kňazstvo a diakonát.
Existujú dve nižšie svätenia, a to lektorát a akolytát. V súčasnosti akolyti môžu pri mimoriadnych okolnostiach dávať sväté prijímanie.
Miništrant tiež prijal jedno, a to najdôležitejšie svätenie – svätý krst, pri ktorom dostal posväcujúcu milosť, stal sa Božím dieťaťom a patrí do stavu, ktorý možno nazvať aj duchovným stavom – všeobecným kňazstvom. Pri svätom krste bol pomazaný olejom, stal sa kresťanom, vyznávačom Ježiša Krista.
Pri svätom krste dostal aj biele rúcho nevinnosti, biele rúcho posväcujúcej milosti. V ňom prebýva Ježiš Kristus. Miništrant je aj chrámom Ducha Svätého, pretože môže v posvätnej liturgií prinášať Bohu duchovnú obetu a oslavovať ho. Biele rúcho, ktoré má oblečené, mu pripomína jeho krstnú nevinnosť, lebo krstom si obliekol samého Krista Veľkňaza.
Miništrant má neustále žiť v stave posväcujúcej milosti, aby jeho duša bola čistá, a to najmä vtedy, keď slúži pri Pánovom oltári. Takto chápaná služba miništranta je zasvätenie sa Pánovi.
Miništrovanie je vyznamenaním pre každého chlapca. Pán Ježiš povoláva všetkých ľudí k spáse, miništranta okrem toho povoláva do svojej služby.
A aký má byť miništrant?
Miništrant svojou službou pri oltári je tak blízko k božím milostiam a darom, že ho Ježiš obdarúva mimoriadnymi milosťami a povoláva k svätosti. To si musí uvedomovať každý miništrant, a preto má byť oddaný, čistý, zbožný, vzorný, usilovný.
Miništrant má byť úplne a bezvýhradne oddaný svojej vznešenej a svätej službe pri Pánovom oltári. Jeho oddanosť spočíva v oddanosti vo viere a v láske.
Oddanosť vo viere je základom miništrantskej služby.
Je stále verný vo viere svojimi myšlienkami, slovami i skutkami, a to nielen v pri miništrovaní, ale aj doma, na ulici, v škole.
Má byť oddaný v láske k Cirkvi, obhajovať jej práva, odhaľovať nespravodlivosť voči nej, brániť jej česť, ako aj česť jej služobníkov.
Usilovnosť miništranta spočíva v oddanej službe pri pánovom oltári.
-Miništrant si má svoje povinnosti plniť presne.
-Na liturgické obrady má prichádzať včas, aby mal čas na pokojnú a dôslednú prípravu.
-Má poznať všetky liturgické knihy, rúcha, nádoby a všetko, čo je spojené z miništrantskou službou.
-Má čítať a študovať náboženskú literatúru a šíriť ju medzi mladými.
-Má sa vedieť kultúrne vyjadrovať a správať.
