Drahí bratia a sestry, milí chlapci a dievčatá,

prihovárame sa Vám na začiatku týždňa, v ktorom Cirkev upriamuje svoju pozornosť na mládež. Ako Vaši duchovní otcovia a priatelia vo viere stojíme pri Vás, milí rodičia, ktorí hľadáte pre svoje deti to najlepšie pre ich život, a zároveň stojíme aj pri Vás, chlapci a dievčatá, ktorí tak túžite po šťastí a radosti. Je zrejmé, že rodičia nemôžu byť šťastní, ak nemajú šťastné deti. Ani deti nemôžu prežívať pravú radosť, ak žijú so smutnými rodičmi. Pritom rodičom mnohokrát spôsobuje bolesť a smútok práve zlý život ich detí. Preto najmä Vám, milí mladí priatelia, ponúkame aktivity Týždňa Cirkev pre mládež, aby ste aj prostredníctvom nich dospeli k hlbšiemu naplneniu svojho života a k pravej radosti.
Dnešný svet sústreďuje pozornosť na vonkajšie výkony a viditeľný zjav, pričom nedoceňuje pravé, zväčša neviditeľné hodnoty a tak nezohľadňuje skutočný vnútorný stav človeka. Tak často dochádza k disproporciám medzi tým, čo sa od mládeže očakáva, a tým, čo je realitou. To spôsobuje zmätok a nedorozumenie. Mladým ľuďom sa síce zdôrazňuje, že sú budúcnosťou spoločnosti a že je v ich silách zmeniť svet, no zároveň sa označujú za nezodpovedných a povrchných. Obdivuje sa ich krása a šikovnosť, ale vyčíta sa im úpadok kultúry, rôzne závislosti (alkohol, drogy) a nemravnosť. Mladí naozaj žijú v istej možnosti voľby dvoch svetov – dobrého, alebo zlého. Preto im treba jasne povedať, že pre ten lepší svet potrebujú mať pevný bod vo svojom vnútri, bez ktorého napokon nezostanú ani krásni, ani šikovní a už vôbec nie schopní zmeniť svet k lepšiemu.
Aj my otvorene pripomíname, že všetky snahy o spoločenskú slobodu a spravodlivosť neprinesú žiadaný osoh, ak ľudia nebudú mať pevný vnútorný základ, ktorý vydrží v každej situácii. Čiastočne to skusuje celá spoločnosť aj 17 rokov po nežnej revolúcii. Čo tvorí onen pevný duchovný bod? Pevným bodom nemôže byť vzťah k čomusi materiálnemu, lebo to hmotné sa očividne mení. Pevným bodom je osobný vzťah k čomusi absolútnemu, čo je dobré a nemenné. Veľké ľudské ideály môžu ľudí udržať v eufórii, ale iba na nejaký čas. Človek však potrebuje viac: potrebuje nájsť pevnú oporu vo vzťahu k niekomu – k Osobe, ktorá natrvalo môže vstupovať do nášho života.
Kresťania svojou vierou vstupujú do osobného vzťahu s Bohom. V tomto duchu Svätý Otec Benedikt XVI. v úvode encykliky Deus caritas est (Boh je láska) napísal: „Uverili sme v Božiu lásku – tak môže kresťan vyjadriť svoje základné životné rozhodnutie. Na začiatku toho, že je niekto kresťanom, nestojí etické rozhodnutie alebo veľkolepá myšlienka, ale skôr stretnutie sa s udalosťou, s Osobou, ktorá ponúka životu celkom nový horizont a tým aj zásadné smerovanie“ (čl. 1). Vstúpiť s niekým do osobného vzťahu znamená vzájomne sa rešpektovať. Z Božej strany je rešpekt zaručený slobodnou vôľou človeka. Z ľudskej strany si rešpekt vyžaduje poslušnosť voči Bohu. Odmietanie toho, čo Boh od ľudí chce, osobný vzťah ničí. Preto si musí každý, ale zvlášť mladý človek, nájsť čas zamyslieť sa a dať odpoveď na otázku, kde chce hľadať šťastie – v Božom poriadku, alebo v ľudskom neporiadku?
Milí mladí priatelia, aby ste lepšie spoznali, že Cirkev je živé spoločenstvo so zaujímavým programom, kde sa dá žiť plnohodnotne, hoci inakším spôsobom, ako sa to deje vo svete, pozývame Vás do aktivít Týždňa Cirkev pre mládež. Rozdiel v činnosti veriacich a neveriacich je v základnom prístupe k životu. Život s Bohom má širšie dimenzie, nielen jediný rozmer materiálnych výhod. Iba vtedy naozaj dokážete zmeniť svet k lepšiemu, keď sa Vy sami budete stávať lepšími. Nesmiete podľahnúť trendom doby, ktoré nemajú v širšom horizonte dobré smerovanie, ani sa nechať ovplyvniť ľuďmi, ktorí sa stavajú do pozície lídrov s nestálym správaním.
Pán Ježiš rozhodne varoval svojich učeníkov pred štýlom života zákonníkov, ktorí poznali literu Zákona, naoko ju zachovávali, ale ich srdce bolo ďaleko od dobra, od Boha. Prečo to bolo nebezpečné vtedy a zostáva to nebezpečné aj dnes? V životnom štýle zákonníkov chýbala dôslednosť. Vedeli, ako majú žiť, poznali Zákon, ktorým sa mali riadiť, a predsa si vyberali niečo iné. Boli nestálymi ľuďmi. Dávajte pozor, aby to nepostihlo aj Vás, lebo život niektorých kresťanov sa dnes už nelíši od života neveriacich. Oni veľmi skoro opustili to, kvôli čomu trpeli prenasledovaní kresťania aj na Slovensku, kvôli čomu mnohí riskovali osobnú slobodu a vlastný život.
„Milí moji priatelia,“ povedal pápež Benedikt XVI. mladým pri svojej návšteve Poľska, „v srdci každého mladého je túžba po domove, nostalgia po dome, v ktorom je každodenným chlebom láska, odpustenie a porozumenie. Ako vybudovať tento dom?“ Pápež odpovedal podobenstvom o dome postavenom na skale. Touto skalou má byť Kristus a stavať s ním znamená stavať na pevnom vnútornom základe. Preto si často klaďte otázku: Na čom stojí dom môjho života? Je to Kristus – Skala? Som pevný vo svojich postojoch a rozhodnutiach? Nie je vo mne príliš veľa vyhýbania a obchádzania pravdy?
Každá chvíľa je príležitosťou rozhodnúť sa nanovo, opäť sa nadchnúť a pomôcť k tomu aj iným. V encyklike Deus caritas est Svätý Otec hovorí: „Chcel by som tu vyjadriť svoje osobitné ocenenie a vďaku všetkým, ktorí sa rozličným spôsobom podieľajú na dobrovoľníckych aktivitách. Táto rozšírená činnosť sa pre mladých stáva školou života, ktorá vychováva k solidarite a k ochote dávať nielen nejakú vec, ale samých seba“ (čl. 30b).
Milí mladí priatelia! Využite svoju mladosť, krásu a nadanie na to, aby cez Vás Kristovo svetlo osvecovalo všetkých, s ktorými sa stretnete. Nenechajte dlho čakať tých, ktorí nepoznajú Krista, ale buďte im ozajstným príkladom viery, úprimnosti a čistoty. Pod ochranou Presvätej Bohorodičky, Panny Márie, zvládnete svoju úlohu a stanete sa nádejou pre budúcnosť. K tomu Vám žehnáme a vyprosujeme veľa Božích milosti.

Vaši otcovia biskupi

Zdroj: http://www.kbs.sk/